Aktuální srazy
18.05.2024 | Hradec Králové
Sraz Depeche Mode Fans
« Archiv událostí | Všechny událostí »
SME.sk: Depešák: Ako komunita nikdy nevymrieme
Letní rozhovor s fanouškem Depeche Mode a organizátorem DM parties na Slovensku...
Aranžér výkladov, predavač malinovky, vykladač tovaru v markete, ale aj hráč na tam-tamy, punker či vandal – to všetko bol v mladosti David Gahan.
Potom vznikla skupina Depeche Mode, s ktorou dokázal poblázniť ľudí vo svete tak, že svojich idolov nielen počúvali, ale sa podľa nich aj strihali a obliekali.
Silná komunita čiernych depešákov fungovala už za socializmu aj na Slovensku, prežila až dodnes. Rozprávali sme sa s jedným z nich. ANDREJ NIKODEM.
Kontrolná otázka – akú muziku máte v aute?
Harddisk s kapacitou 250 GB a na ňom úplne všetko od Depeche Mode, sólovky Davida Gahana plus nejaký iný synthpop a elektroniku. Bez toho by mi bolo auto zbytočné. (smiech) Čierne elementy musia byť so mnou.
Pamätáte si na prvé stretnutie s hudbou Depeche Mode?
Bolo to v roku 1986, keď za mnou prišiel dobrý kamarát s nahratými kazetami a povedal mi, že aha, toto je dobré, to budeme počúvať. Na páskach mal Erasure, A-ha a Depeche Mode. Chytilo ma to, dokonca som túto kapelu púšťal spolužiakom už na základnej škole počas svojej prvej diskotéky.
V tom veku ste nemohli rozumieť textom. Čím vás zaujala?
Najmä imidžom a akousi nedostupnosťou. Nebolo tu totiž veľa tých, čo mali to šťastie a odoberali západné časopisy typu Bravo. V tomto kontexte bolo mimoriadne zaujímavé sledovať identické fotky v Brave a v našich socialistických časopisoch, kde boli poctivo retušované niektoré symboly. Cenzori na to šli famózne. (smiech) A inak, ja som si tie texty prekladal už ako dieťa, veď v Brave vychádzali song booky.
Vy ste odoberali Bravo?
Jasné, z Rakúska. Bol to síce problém vybaviť, ale kto veľmi chcel, mohol si objednať aj zahraničnú tlač. Dalo sa s tým potom dobre obchodovať, bežných bolo 20 korún za stránku, plagát či text pesničky.
Ja som príliš nezarábal, všetky metalové veci typu Metallica a Manowar som vymieňal za čokoľvek o Depeche Mode. Odznaky a nálepky sme mali buď z Rakúska, alebo Maďarska, veľa, vrátane rôznych kaziet, sa dalo zohnať aj na povestných burzách na Interi. To boli vážne veci, v podstate si však až teraz uvedomujem, aké sme v Bratislave mali šťastie, že sme mohli sledovať rakúske vysielanie.
celý rozhovor zde: http://kultura.sme.sk/c/7276440/depesak-ako-komunita-nikdy-nevymrieme.html
Diskuze
d.stripped 2 17. září 2014 o 11:19
@Denydog: já s tím kšeftoval ve škole. Docela slušnej kšeft.
Ovšem DM jsem neprodával 
:) Měl jsem toho doma velkou papírovou krabici a upřímně netuším, co se s ní stalo. Zbyl mi z ní jeden plakát….
d.stripped 3 17. září 2014 o 14:37
&Deny;: Rick Astley šel za kilo :) A pak ty buzny Bros - to bylo dílo!!!!
Komentáře mohou přidávat jenom registrovaní a přihlášeni uživatelé.
Tak já mu rozumím, ovšem jsem překvapený tím, že legálně v době socialismu za “súdruha Husáka” odebírali z Rakouska Bravo. Neříkám, že si vymýšlí,ale nikdy jsem nic takového neslyšel. Pakliže to je pravda(a asi jakože je), mám z toho trochu šok!!! Mě zakazovali do školy chodit v džínách a on si kupovaůl legálně Bravo?? To jsme asi žili v trošku jiné zemi
Je to fakt zajímavé a pakliže sem zabrousí nějaká stará pasta ze Slovače a něco mi k tomu napíše, budu rád.