První zkouška projektu Depeche Note – zpívat bude i Noemi Muková

Každý takový počin je něco mimořádného na co se těším a ještě pokud tam je stopa Petra Muka. Jen mi to z těch ukázek přišlo hodně ucajdané, tak uvidíme.

Nemám k podobným projektů vůbec žádnou důvěru, málokdy z toho vznikne něco víc, než jen pateticky nabubřelé odšmidlikání notoricky známého obsahu. Nepochybuju, že je to soubor výborných muzikantů, ale tady je potřeba i hodně citu a ačkoliv se to nemusí zdát, tak i invence. Klasiku miluju a za mě nemá sloužit jako nástroj ke tvorbě coververzí pop music.

snad to vyjde na cd a bd

Skopírujem sem svoje komentáre ku koncertu zo slovenskej stránky, možno to bude niekoho zaujímať a verím, že tam bol aj niekto z ČR.

Celkovo to hodnotím ako veľmi dobrý koncert a som zaň vďačný.

Nejaké útržky, postrehy, názory k nemu:
Predtým som sa na recitovanie textov (recitoval herec Robert Roth) pozeral s predsudkami, že to bude asi pre mňa nudná časť. Ale zmenil som názor, bola to paráda. Sánka mi spadla a veľký zážitok. Prijal by som toho aj viac, nie dva vstupy, ale aspoň 3 až 4. Veľmi dobre sa mi to potom spájalo aj s piesňou, ktorá po svojom texte nasledovala. Boli to Walking in my Shoes a Dressed in Black.
Podobne sa mi veľmi páčil tanec Noemi Mukovej počas Dressed in Black.

Pri skladbách DM som si znova uvedomil, aké sú to neuveriteľné klenoty. Toľko zabudnutých piesní na albumoch, z ktorých takmer každá by mohla byť evergreenom. Viď už spomínanú DiB. Znelo to ako hudba z nejakého filmu, ale nie iba taká nenápadná hudba v pozadí, ale nejaká významná hudba v tom filme, ktorú si potom každý zapamätá a rôzne sa hráva.

Veľmi zaujímavé bolo pre mňa vkladanie sem tam do skladieb zvuky z originál verzií. Mám dojem, že kým síce podobné symfonické prevedenie piesni DM na internete nájdeme v zahraničí veľa, toto som takto počul prvý krát. Dobrý nápad.

Setlist:
- Black Celebration
- Behind the Wheel
- Ghost Again
- Walking in My Shoes
- Stripped
- Dressed in Black
- It Doesn´t Matter Two
- One Caress

(prestávka)

- It´s No Good
- People are Good
- Zmes troch „slaďákov“: Little 15, A Question of Lust, Somebody
- Everything Counts
- Enjoy the Silence
- Never Let Me Down Again
- I Feel You
- Strangelove
- Personal Jesus
- Condemnation
- Prídavok opakovanie Behind the Wheel.

K piesňam ešte, čo si aspoň pamätám:
Bola to nádhera takmer všetko, samozrejme, aj keď niektoré sa mi páčili a niektoré sa mi páčili ešte viac. Napr. Somebody neuveriteľná krása v tom prevedení. To, čo sa mi takmer až nepáčilo, či nudilo, bola Strangelove. Neviem, či samotnou piesňou, či prevedením, či sa to nehodí v tomto podaní. Vedel by som si namiesto nej predstaviť napr. Home, alebo viac dať aj zo Some Great Reward nie iba Somebody, napr. People are People, alebo Blasphemous Rumours, tiež napr. Clean.
Niekedy by som si želal trochu dlhšie, napr. koniec Condemnation, alebo aj Never Let Me Down Again mi trochu chýbalo viac týmto prevedením pridať na konci ten hudobný vrchol (ako sa začína Split mix).
One Caress bola pre mňa tiež trochu menej zaujímavá preto, že originál je už vlastne v podobnej verzii. Hoci napr. dcére sa veľmi páčila (veď aj mne, to sú len také maličkosti).
Milo ma prekvapil spev Condemnation, pretože na zábere zo skúšky mi spev nejako nesedel, teraz sa mi ale na ostro prevedenie s Noemi páčilo.

Čo sa týka fanúšikov, bolo to pre mňa zaujímavé. Postupne, alebo hlavne pri Never to začalo mierne vrieť, ľudia sa vstavali, začali viac spievať a samozrejme mávať. Takmer by som sa pridal, nebyť vedľa mňa sediacej dcéry… Na druhej strane sám neviem, či to ťahať na takomto niečom do roviny koncertu DM. Úplne chápem, že človek chce znova prežiť originál, ale či tou snahou tak trochu nezníži to, čo je svojim spôsobom tiež originál, ale nie DM… Takže opakujem, je vo mne absolútne pochopenie pre takéto sklony a zároveň aj pochybnosti, či nie je lepšie v určitom zmysle zostať v realite a neurobiť si z toho len napodobneninu tak trochu potom vyznievajúcu ako miestna zábava. (Čiže stále sám so sebou v tomto polemizujem.)

Celkovo sa znova vraciam k začiatku komentára, bolo to super, ďakujem.

Zastúpenie skladieb z albumov:

Construction Time Again - 1
Some Great Reward - 1
Black Celebration - 5 (najviac, ale aj stáli za to, mám dojem, že práve skladby z BC na mňa takto najviac zapôsobili)
Music for the Masses - 4
Violator - 2 (prekvapujúco len 2, ale nevadí)
Songs of Faith and Devotion - 4
Ultra - 1 (Home by som prijal v tomto prevedení)
Memento Mori - 2

Celkovo myslím, že napriek drobnostiam (výhrady sú len subjektívne), dobrý výber. A vždy je ťažké vybrať z DM len 20 piesní.

Relatívne dobré záznamy nájdete na YouTube po zadaní hesla Depeche note.

Díky SecretGarden.
Za mě nejlepší Dressed in Black a People Are Good.

Tak jsem shlédl záznam a jsem velmi mile překvapen. Má to tu energii, kterou bych od něčeho takového očekával a cením si i zpracování novinek. V podstatě se mi zcela nejslabšími zdály kousky zpívané slečnou Mukovou. Její podání bylo za mne naprosto nudné, až prostě nepovedené. Petr Muk by měl ale určitě obrovskou radost s jejího spojení s takovým projektem.
Je zajímavé, jak si při tomto zpracování skladeb člověk daleko více uvědomuje skladatelskou zajímavost hudby DM. S DM je člověk pohlcen DM a již tolik nevnímá ostatní.

fanda, je pravda, že trochu mi pri speve Condemnation chýbali tie výšky, Noemi to spieva tak hlboko. Ale zase by som povedal, že predsa len na živo mi to znelo lepšie, ako na tom zázname.
A ak sa nemýlim, spievala iba jednu pieseň, píšeš množné číslo. It Doesn´t Matter Two spievala kúsok tá skupina, ale to sa mi tiež páčilo. (Už neviem, či aj ona bola medzi nimi). 
A presne ako píšeš, ako som už aj ja písal, znova si človek uvedomí takto, ako sú tie skladby neuveriteľne dobré už sami o sebe.