Proměny, problémy a předsevzetí Depeche Mode

Depeche Mode je skupina plná prekvapení, no väčšine z nás trvalo sedemnásť rokov, kým na to prišla. Pri počúvaní ich prvých platní nikomu nenapadlo, že táto sladká syntezátorová kapela sa zapletie do drog a škandálov.

V polovici osemdesiatych rokov však začalo byť čoraz väčšmi jasné, že s týmito navonok nevinnými chlapcami sa niečo deje. Možno si pamätáte, že mali nalakované nechty a jeden obľuboval kožené sukne. V tom čase to vyzeralo iba ako súčasť celkového imidžu popovej hviezdy. Predávali stále viac platní a s rastúcou popularitou prišli aj obvinenia, že sú iba hlúpou popovou skupinou.

Jedného z členov prenasledovali natoľko, že ho zahnali do extrémov. Vokalista Dave Gahan tento obrovský tlak nevydržal a rozhodol sa stať skutočnou rockovou hviezdou. Nechal si narásť vlasy, potetovať ruky, kúpil niekoľko Harley- Davidsonov, presťahoval sa do Los Angeles a rozviedol sa s manželkou. Kam prišiel, všade sa okolo neho krútili kočky. Jedna z nich ho priviedla k heroínu, a tým aj nepriamo ku klinickej smrti po predávkovaní zmesou heroínu a kokaínu. Zostal ležať na zemi hotelovej izby a po chvíli mu zosinali ruky. Niečo nebolo v poriadku. Už to nebol pekný chlapček z popovej kapely. Bola to mŕtvola človeka, ktorý kedysi spieval. "Rozmýšľal som o tom a došiel som k záveru, že dnes už nie sú žiadni ozajstní rockeri. Nikto nebol ochotný dotiahnuť to do konca. Ja som sa rozhodol byť dôsledný. Stalo sa zo mňa pravé monštrum. Samozrejme, mýlil som sa... Myslel som si, že človek musí prejsť peklom... a aby som dokázal, že na to mám, urobil som to," priznal sa. Bolo to zlé.Dostal sa až na dno. Predávkovanie sa preňho stalo normou a jeden zo sanitárov, ktorý ho niekoľkokrát resuscitoval, mu dal prezývku "Mačka". Vraj sa snaží vyplytvať všetkých deväť životov. "Bol som v tom až po uši. Nechcel som s tým prestať. Na druhej strane mi bolo jasné, že mám iba dve možnosti -- buď to skončím, alebo zomriem." Nakoniec musel najprv zomrieť, aby sa rozhodol prestať. Sám pripúšťa, že mal obrovské šťastie. Nezažil pritom žiadne svetlá ani príjemné teplo, iba strach a tmu. "Bola tam absolútne nepreniknuteľná tma. Desila ma. Vravel som si, že som to posral, že takto som to nechcel. Chcel som si sám vybrať deň smrti! Bol som neskutočne hlúpy a namyslený. Keď som sa prebral, bol som pripútaný k policajtovi, ktorý mi hovoril zákonné práva." V Los Angeles je pokus o samovraždu trestným činom, takže ho zatkli. Zamyslel sa nad tým a pochopil to ako znamenie, že má okamžite prestať.

Kde sa to celé začalo? Ostatní členovia sa jednoznačne zhodli na tom, že počas svetového turné s programom Violator v roku 1990. Dave začal "experimentovať" s heroínom a dostal sa na pokraj priepasti, ktorá ho takmer pohltila. Aj ostatní na sebe cítili obrovský tlak. Okolo nich zúrilo hotové peklo. Ukončili turné a v roku 1992 sa znovu stretli pri nahrávaní v Španielsku. V tom čase bol už Dave úplne iný ako predtým a nikto s ním nechcel nič mať. Jeho nápady a imidž ich poriadne šokovali. Hádali sa tak, že do Madridu musel priletieť šéf ich gramofónovej firmy, aby to urovnal. Nakoniec sa presunuli do Hamburgu a dokončili album. Znovu ich čakalo turné a zároveň koniec Depeche Mode v doterajšej podobe. Predstavte si, že si na turné zobrali dokonca vlastného psychiatra! Ani to však nepomohlo. Rozdelili sa. Každý cestoval vo vlastnom aute a bývali zásadne na iných poschodiach hotelov. Nemohli sa navzájom vystáť. Textár Martin Gore, známy náklonnosťou ku koženým sukniam a reťaziam, sa na šnúre dvakrát zrútil. Z obrovského stresu vznikali nepekné hádky. Martina to skoro položilo. "Najhoršie to bolo asi dva alebo tri týždne pred koncom.

Vravel som si, že keď som sa dostal tak ďaleko, bolo by smutné predčasne skončiť. Keď sme to nakoniec predsa dotiahli do konca, bola to pre mňa nekonečná úľava. "Businessman" skupiny Andrew Fletcher začal pociťovať následky stresu pri nahrávaní Songs Of Faith And Devotion a na turné sa to ešte zhoršilo. Martin sa bál, že by sa počas turné mohol pokúsiť o samovraždu. To sa nestalo, no v lete 1994 v Amerike skolaboval a musel sa vrátiť do Anglicka. Jeho žena bola tehotná a počas cesty porodila ich druhé dieťa.

Alanovi Wilderovi, zvyknutému na tvrdú prácu, Daveovo správanie poriadne liezlo na nervy. Krátko po skončení turné sa rozhodol odísť. V lete 1995 zvolal do Londýna stretnutie členov kapely a oznámil Martinovi a Andrewovi, že so skupinou už nevládze spolupracovať a odchádza. Daveovi to odfaxoval, no na odpoveď z Los Angeles čakal márne. A bolo to. Depeche Mode sa rozpadli. Nikto z nich nevedel ako ďalej, a pre Davea to bol len ďalší podnet k ceste na dno. Turné s programom Songs Of Faith And Devotion bolo nepochybne poslednou kvapkou pre všetkých. Rozbilo skupinu a položilo niekoľkých členov na kolená. Fletch: "Nie všetko tam bolo zlé, ale keď sa na to pozriem spätne, zožralo mi poriadny kus života..."

"Človek má tendenciu pamätať si len to zlé. Asi je to životným štýlom. Ale odmena za takéto turné je fantastická. Mali sme často vypredané, minimálne v... no, už si nespomeniem, v koľkých mestách to bolo. Urobili sme všetko podľa plánu a až v polovici šnúry sme si uvedomili, že je šialený. Vtedy však už bolo príliš neskoro. Nemohli sme to zmeniť," vysvetlil mi Dave. Práve počas tohto turné sa v Chile dozvedeli o samovražde Kurta Cobaina. Dave si spomína, že ho pri tejto správe premohla žiarlivosť. "Vážne ma to nasralo. Mal som pocit, že ma podviedol, že mi ukradol môj nápad. Predbehol ma. Nekonečne ma to sralo."
Je pravda, že sa to s Daveom už nedalo vydržať? Ako prvý odpovedá Andrew: "Viete, keď ste s niekým tri roky v kuse, napätie môže vzniknúť už z toho, že ste v jednej miestnosti.. ale nikdy to nedošlo tak ďaleko, že by sme sa pobili. Teda, aspoň zatiaľ." Martin: "Lenže pri takejto práci sme občas museli byť v jednej miestnosti a vydržali sme to celých štrnásť mesiacov. Iba niekedy sme mali každý samostatnú limuzínu. Nemuseli sme bývať každý v inom hoteli..." "Ale mali sme aspoň svoje poschodie!" zvolal Fletch a všetci sa zasmiali. "Všetko sme mali samostatné -- ochranku aj poschodie hotela, takže sme sa stretávali iba na pódiu," vyhlásil Dave. Fletch: "Tam nám to klapalo celkom slušne. Každý mal svoju rolu, a teda nevznikali konflikty. Ale zvyšok dňa, keď sme to robili dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní do týždňa... musíte si uvedomiť, že tu nešlo len o nás. Cestovalo s nami vyše stovky ľudí. To sa muselo raz premiešať tak, že vznikol konflikt. Na konci to bolo také zlé, že k psychiatrovi chodili aj ľudia zo sprievodu! Myslím, že sme sa z toho poučili a v budúcnosti to pôjde oveľa lepšie." Hlavné ponaučenie tejto šnúry bolo, že si musia občas urobiť prestávku. Musia si oddýchnuť nielen od práce, ale aj od seba navzájom. Potrebujú slobodu a možnosť žiť vlastným životom. Ostatné je v poriadku. Dave prestal brať drogy, Gore s Fletchom nabrali silu a Fletch si dokonca našiel čas na to, aby spolu s manželkou otvoril vlastnú reštauráciu. Zatiaľ sa však na turné s novým albumom nechystajú. Myslia si, že na to nie sú pripravení. Tento názor najsilnejšie podporoval Dave: "Život ma naučil, že najdôležitejšie je zdravie. Bez neho nemáte nič. Ak nedokážem ráno vstať s čistou hlavou, všetko pokazím. Tá únava ma poriadne unavila. Trvalo pekných pár rokov po turné, kým som prestal brať drogy. Teraz je to minulosť. Tá sa nedá zmeniť, ale budúcnosť áno. V minulosti som so sebou nebol spokojný a nikde som nevidel nič dobré. Človeku to natoľko zastrie myseľ, že si nedokáže povedať, kto je a čo chce. Po poslednej šnúre sme si urobili dlhú prestávku, takže som nakoniec pochopil, že sa mi tento životný štýl nepáči a treba ho zmeniť. Ale trvalo to riadne dlhý čas." Dave bol rád, že si urobili pauzu a nechce riskovať zdravie či život len preto, aby čo najskôr vyrazili na turné. "Predtým sme stále cestovali, takže teraz je to pre nás niečo nové... pretože na ďalšiu šnúru jednoducho nie sme pripravení. Ale aj tak je to fajn. Môžeme dokončiť prácu a pokojne vychutnať jej výsledky namiesto toho, že by sme sa hneď hnali za ďalšou. Nahrávanie tohto albumu bolo oveľa príjemnejšie ako v minulosti. Predtým sme hneď po dokončení platne bežali do skúšobne a odtiaľ na dlhú šnúru. Tentoraz sme sa mohli uvoľniť, pretože sme vedeli, že sa nikam neponáhľame." Keďže to však bolo po prvý raz, "dosť nás tá predstava desila," dodal. Neboli si celkom istí, ako ponesú zmenu pracovného štýlu, ktorého sa držali osemnásť rokov. Andrew k tomu pridal: "Človek nemôže len tak prestať... Musí si premyslieť, či má čo ponúknuť. Naša hudba je stále rovnako dobrá, ale musíme chápať aj svet okolo seba." Teraz sa nachádzajú takpovediac na životnej križovatke. Alan Wilder odišiel a ostatní sa museli rozhodnúť ako ďalej. Problémy s Alanom sa začali už dávno. Nakoniec sa zvyšná trojica rozhodla, že pôjdu bez neho. Depeche Mode sa zoštíhlil. Po tom všetkom to však nebolo jednoduché. Koniec koncov, ak jeden člen odíde, dvaja sa nervovo zrútia a spevák zomiera na predávkovanie drogami, je to čertovsky ťažké. Martin sa bál, že už zo seba nedostane jediný text. Mal pocit, že mu došla inšpirácia. Po chaose z minulosti aj on chcel trochu spomaliť. "Po poslednej šnúre som si dal asi rok voľna. Potom som znovu začal písať, ale až po nejakých šiestich či siedmich piesňach som začal mať dojem, že je načase ísť do štúdia." Fletch: "Išli sme na to opatrne. Nechceli sme hneď začať s novým albumom. Jednoducho sme sa zišli a skúsili, ako to pôjde. Nakoniec z toho predsa ten album bol." Skupinu najviac oživilo pridanie tanečného majstra Tima Simenona (Bomb The Bass). Chceli totiž svoju hudbu zmeniť a dodať jej nové dimenzie. Tima zavolali najmä pre jeho skúsenostiam s ťažkou tanečnou hudbou. Chceli, aby bola príjemná, no mala istý pochmúrny nádych. Podľa Martina chceli dosiahnuť uvoľnený klubový štýl. Hoci po hudobnej stránke všetko išlo ako po masle, stále pretrvával problém s Daveovým hlasom. Drogová závislosť na ňom zanechala hlboké stopy. Po celých týždňoch nahrávania mali vokály iba na jedinej skladbe. Preto sa v taxíku do štúdia rozhodli, že ak sa majú pohnúť z miesta, Dave musí pracovať so špecialistom a vyhýbať sa drogám. Dave to už kedysi dávno dvakrát skúsil a čírou náhodou chodil k rovnakému špecialistovi ako John Lydon. Dave: "Bolo to hrozné. John odmietal spievať, stále len trucoval v kúte a čakal, kedy poňho príde Malcolm." Johnova zlá nálada bola zrejme hlavným dôvodom, prečo tam Dave prestal chodiť. Tentoraz to však bolo celkom iné. Dave: "Na moje veľké prekvapenie sa mi hlas rapídne zlepšil. Veľa som sa tam naučil, a to je dobré. Fakt ma to prekvapilo. Človek sa stále učí." Keď bol album hotový, všetci čakali, ako na nový štýl zareagujú poslucháči. Fletch: "Človek sa vždy bojí, ako ho príjmu." K tomu dodal, že chceli vytvoriť skladbu, ktorá by vrazila na trh ako uragán -- niečo silné a pôsobivé. Dave: "Mohli sme vybrať niečo, čo by znelo ako typický Depeche Mode. Bola by to hračka. Ale Barell of a Gun sa stavia proti všetkému, čo sme robili kedysi, a všetci sme sa zhodli, že to bude najlepší prvý singel... pretože to bola pravda." Dave je na nový album skutočne hrdý, najmä preto, že sa na ňom uvoľnili a vyskúšali rôzne štýly. "Práve to je na ňom výborné. Obsahuje zopár rockových vecí, nejaké tie balady, trošku country..." To mi k Depeche Mode akosi nesedí. Dave hovoril o rockových veciach. Je to pravda? Rock sa pri Depeche Mode nikdy nespomínal, a najmä nie z úst samotných členov skupiny. Martin: "Nie je tam jediná skutočne rýchla skladba, ale niektoré sú jasné rockovky. Myslím, že práve tam nám Tim najviac pomohol. Napísali sme ich tak, aby sa dali interpretovať rôznym spôsobom, a on im dodal jasný
tanečný nádych." Je čudné, že Martin pripúšťa rock na svojom albume. V minulosti bol totiž práve on najsilnejším odporcom gitár a tvrdej hudby. Nebude to mať zlý vplyv na fanúšikov skupiny? Čo urobia, ak sa z Depeche Mode stane rocková kapela? Martin s úsmevom mykol plecom: "Možno sme nejakých fanúšikov stratili a iných získali. Je možné, že nie všetci sú s nami od začiatku." Tieto zmeny môžu byť trochu čudné, no nie sú zlé. Hudba Depeche Mode skutočne znie dobre. Dave: "V našej hudbe sú všetky možné prvky. Práve to je na nás unikátne - nikdy sme sa nesnažili držať nejakej vyhranenej hudobnej oblasti. Veľa kapiel urobí chybu a ostane v zajatí jediného štýlu. Podľa mňa si v rámci piesne môžeme zájsť, kam sa nám zapáči." Dave rád žartuje o tom, ako začali album tvrdou rockovkou a Martin na ňu nakoniec pridal aj jednu country skladbu. Martin na otázku, či má aj nejaké tajomstvo, s úsmevom odpovedá, že je fanúšikom country. "Mám rád Georgea Jonesa a milujem gospely, čo ľudí zvyčajne prekvapí. Veľa našich vecí sa dotýka náboženstva, no vždy len veľmi okrajovo. Využívame veci z gospelov, blues... aj v minulosti sme mali kopec bluesovo ladených vecí, napríklad Personal Jesus... Myslím, že najlepšie je využiť všetky vplyvy, ktoré sa človeku páčia. Ľudia sa často obmedzia iba na dianie dajme tomu posledných osem rokov a pritom zabudnú na zvyšok dejín hudby. Niektoré perfektné trendy sa predsa držia už sto rokov! Ľudia často zabúdajú, že aj v tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch sa urobila kopa krásnych vecí." Takže Depeche Mode sa vracia, hoci v dosť nečakanom čase. Svoj nový album vydali súčasne s dvoma ďalšími "štadiónovými" kapelami z osemdesiatych rokov, U2 a INXS. Dave: "Je to trochu nezvyčajné, ale v skutočnosti mám pocit, že sme si dosť blízki. Možno preto, že sme všetci prežili a je nám fajn." Podľa neho medzi týmito skupinami neexistuje žiadna konkurencia, no aj tak bude zaujímavé sledovať, ako všetky tri obstoja. Depeche Mode nielenže prežili osemdesiate roky, podarilo sa im aj to, o čom väčšina európskych skupín iba sníva - dobyť Ameriku. Sú v nej nesmierne populárni. "Jednoducho sme sa prebili," smeje sa Dave. "Hrali sme svoju hru a na inú sme nepristúpili. Možno práve preto sme prežili. Človek nemôže všetko stále analyzovať, pretože potom stratí záujem, príde o riziko... Potom v tom nie je ani štipka naivnosti a nadšenia."

Fletch: "Náš úspech v Amerike neprišiel zo dňa na deň. Je za ním kopa tvrdej práce." Dave: "Bolo to pomalé. Po každej platni sme tam mali turné. Bolo to strašne ťažké. Niekedy sme sa museli dopredu pripravovať na všetok ten tlak, ktorý nás tam čakal. Strašne nerád by som sa dožil dňa, keby nás nazvali najlepšou svetovou kapelou a my by sme sa podľa toho museli správať." Nerád by bol v postavení takých Oasis. Oni totiž dosiahli svetový úspech rýchlo, možno až príliš rýchlo, a Dave z vlastnej skúsenosti vie, že človek potrebuje čas na to, aby sa s tým vyrovnal. Fletch: "Väčšina britských kapiel sa drží doma. My sme však v zahraničí vždy pracovali viac ako v Británii. Tá pre nás nikdy nebola z dlhodobého hľadiska najväčším trhom. Britské kapely sa často s chuťou navážajú do Američanov, a to je hlúpe." Dave dodáva: "My sme sa snažili všade správať rovnako. Nikdy sme nevraveli, že chceme byť najslávnejšia kapela na svete, ale nikdy sme nechceli prehrať. Keď sme v osemdesiatych rokoch začínali, alternatívna hudba nebola ani zďaleka taká rozšírená..." Fletch: "Najmä v Amerike!" Dave: "Presne tak. Museli sme vyraziť na cesty a hrať naživo. MTV ešte nemala taký obrovský vplyv a nebolo dosť masmédií, cez ktoré by človek prerazil. Bola s tým hrozná práca a trvalo to hrozne dlho." Nedosiahli toho málo. Preslávili sa po celom svete a úspešne prekonali aj osobné tragédie. Majú za sebou desiaty štúdiový album a na budúci rok sa plánuje výber najväčších hitov. Medzičasom si chcú oddýchnuť a počkať, ako na ich hudbu zareagujú poslucháči. Daveova závislosť na drogách im paradoxne pomohla udržať pozornosť masmédií. Alanov odchod a problémy dvoch ostatných si takmer nikto nevšimol, no o Daveových predávkovaniach sa veľa písalo a kdekto špekuloval o tom, či sa z toho dostane. Takže osobná tragédia, ktorá ho takmer stála život, skupinu udržala v popredí záujmu.

Martin a Fletch sú radi, že môžu pokračovať a že pri tom bude aj Dave. Majú síce trochu obavy, ako dlho im popularita vydrží, no dúfajú v najlepšie. Čo sa týka Davea, ten je maximálne spokojný. Vraví, že život bez drog je stokrát lepší. Musí sa im však zoširoka vyhýbať, aby odolal pokušeniu. Na druhej strane mu pomáha, keď o tom hovorí. "Nesnažím sa predstierať, že sa nič nestalo," vraví úprimne. Chce pomôcť aj ostatným, ktorí sa dostali na scestie. "Nechcem sa tváriť ako svätý len preto, že sa mi podarilo prestať. Zostanem sám sebou. Môžem všetkým povedať, že majú nádej dostať sa z toho, ale musia to urobiť sami." Vraví, že chce mať radosť zo života, a to je možné až teraz, bez drog. Drogy mu zničili manželstvo a nerád by kvôli nim prišiel aj o syna. "Nechcel som, aby môj syn vyrastal s otázkou, prečo som zomrel, prečo som sa zabil. Už nikdy s tým nesmiem začať. Viem, že vo chvíli, keď to znovu skúsim, som vlastne mŕtvy. Nepopieram, že teraz je môj život oveľa lepší, aj keď si to niekedy nerád pripúšťam. Dnes vidím veci také, aké sú, a to je perfektné. P
redtým som si nikdy nevšimol, ako sa na mňa syn pozerá očami plnými lásky a oddanosti. Nevšimol som si to, pretože som bol stále sfetovaný. Chcem vidieť, ako môj syn rastie." "Často sa modlím," priznáva. "Ani nie tak o odpustenie, ale skôr aby som sa poďakoval, že som to vydržal bez heroínu ďalší deň. Viete, cítim sa lepšie, keď viem, že v niečo verím. Už nikdy sa nechcem vrátiť tam, kde som ešte prednedávnom bol. Viete, dostal som sa do štádia, keď som si pichal hoci aj čistú vodu. Vodu! Bol som taký zúfalý, že keď som nič nezohnal, pichol som si aspoň vodu, aby som mal pocit, že si dám niečo do žily." Depeche Mode je naspäť na scéne, a našťastie aj so spevákom Daveom Gahanom. Kým čakajú na odozvu svojej práce, Dave sa nesmie drog a alkoholu ani dotknúť. Ak to vydrží do októbra, stiahnu žalobu, ktorá je naňho podaná v Los Angeles. Medzičasom dvakrát týždenne odovzdáva vzorku moču a snaží sa vyhýbať tomu, čo ho k drogám dostalo.

Členovia skupiny vravia, že na budúci rok by mohli vyraziť na turné, teda ak na to budú všetci pripravení. Všetci vedia, čo sa stane, ak sa človek priveľmi ponáhľa a stratí kontakt sám so sebou. A to by nikto z nich nechcel, najmä Dave.

Tim Murrah, Kankán 7/97